Pomoc mladej mamičke Jarke v bdelej kóme.

Moje jediné dieťa, moja dcéra Jarka bola vždy usmievavá, ochotná pomôcť, bola dobrá kamarátka. Vychovávala som ju sama. Nebolo to ľahké. Aby som mala vyšší príjem do rodiny, študovala som popri výchove dieťaťa a popri zamestnaní. Mám 11 štátnic na VŠ. Ale tabuľkový plat mi nedovolil nikdy za mojich odrobených 47 rokov dosiahnúť čistých 1000,- Eur. 

Jarka bola veľmi dobré a poslušné dieťa. Mala rada spoločnosť rovesníkov. V škole nemala horšiu známku ,než dvojku. Žiaľ, vo svojich 15-tich spoznala svoju prvú lásku. Bol to študent cirkevného gymnázia a chcel sa stať farárom. Ale žiaľ, niečo iné konal, ako hovoril... vo svojich 17-tych otehotnela. Ale nebol to šťastný vzťah, chalan si ju nevážil, choval sa presne ako jeho otec k jeho mame. Jarka myslela, že sa to časom zmení. Nechala som ich samých, aby mali na seba možnosť si zvykať.

Odišla som na tri roky do Škótska. Ona však nebola s Jozefom šťastná. Nechával ju samú s dieťaťom doma, on si užíval mladosť s kamarátmi. Prestal v treťom ročníku chodiť do školy. Žili z mojich peňazí. Susedia mi volali do Škótska, že ju bije. Moje kolegyne chceli, aby sa aj ona s dieťaťom presťahovala ku mne do Fort Williamu. Mali by sme dokonca malý domček . Ale Jarka nesúhlasila. Prišla som na Slovensko a vyhodila som jej Jožka z bytu. Ale jej vzťah k nemu celkom neskončil, vždy ešte hovorievala - on nie je zlý! Naopak, naše spoločné vzťahy s dcérou ochladli, lebo som s ním zatočila.

Vybavovali sme preto sezónne práce - v Nemecku, Taliansku, Švajčiarsku a v Čechách. A práve tam ich vzťah vyústil do poriadnej bitky. Jarka sa definitívne rozhodla vzťah skončiť. Až po nejakom období - hľadania - prišiel jej do cesty Ivan. V r.2021 sa odsťahovali z môjho bytu do podnájmu 15 km od Popradu. Jarka začala pracovať pre realitku. Tam boli s ňou spokojní, veľa šoférovala, chodila do rôznych lokalít. Myslím, že ten jej Ivo nepracoval niekoľko mesiacov. No, nebolo to tiež ideálne. Opäť niekoho skôr ľutovala, než ľúbila. A bol tu ich spoločný synček Tobiasko. V októbri r.2021 navyše porodila mŕtve dieťa, z čoho mala strašné psychické problémy. Naviac jej zhorelo auto, len-len sa zachránila. Veľmi nepriaznivý zdravotný stav – zlý krvný
obraz, strata minerálov, (chýbalo kalium) - a ešte kovid v novembri....... a potom ešte druhýkrát začiatkom februára.

A to sa skončilo veľmi zle - 12.2.2022 zkolabovala a oživovala ju s tým, že asi neprežije ani prevoz do nemocnice. Prežila.
Je tu, ale leží nečinne už viac ako tri roky – v bdelej kóme. Jarka sa v minulosti takmer na každej fotke usmieva , nikdy som ju nepočula o niekom hovoriť so závisťou, alebo s nenávisťou.

Bola dobrá mamička, svoje deti veľmi milovala. Jarka sa obidvom deťom venovala maximálne, vždy im pripravovala v rámci možností nejaký výlet do okolia, chodievala na krátkodobý pobyt do penziónov. Veľmi dobre a rada plávala. Rada a dobre šoférovala. Zbožňovala prechádzky po lese. Hubárčenie bolo jej takmer každodennou záležitosťou v lete. Rada svoje krásne, zdravé a usušené dubáky rozdávala svojim známym. Vždy mi telefonovala, aby mi s radosťou oznámila, čo malý povedal...čo spravil. Často mu čítala z detských knižiek. Veľmi rada varila. Ivo povedal, že strašne rada mu varila sviečkovú, ale aj iné jedlá, hlavne z cestovín, a rada sa potom prizerala, keď mu chutilo. V televízii, ktorá bola jej spoločníkom v domácnosti - proste bola pustená, najčastejšie sledovala programy z bežného života. Rada sa zasmiala pri Mama, ožeň ma, alebo sledovala Zámeny manželiek, no a tiež to boli programy o varení.

Jarka teraz:
leží, tichúčko, pasívne. Občas zdvihne hlavu a drží ju vzpriamene aj niekoľko minút. Niekedy svojimi grimasami dáva najavo, že registruje, o čom sa hovorilo v jej blízkosti. Paradoxne je zdravá. Zdá sa, že má imunitu naozaj dobrú. Aj keď máme v domácnosti
chrípku, alebo angínu, Jarka sa drží. Je mi smutno, že nikto ju nechce ani vyšetriť, iba telefonicky sa s lekármi kontaktujem a nič.

Dokonca aj online lekárka – neurologička neodpovedá. 19 Eur prijali, ale potom vrátili. Veľmi pomohla hyperbaraxia , ktorú absolvovala dcéra v r.2022 a v r.2023. Pomohlo to, ale treba ich aj viac ako 100. Jedinou možnosťou v našich podmienkach je zabezpečiť si auto s možnosťou prispôsobeného sedadla a so zdvihákom v aute, a tak ju dopravovať do Košíc , 150 km.
To je najbližšia hyperbarická komora, ktorá by vyhovovala ako terapia na túto diagnózu. 80 – 90 krát by sme potrebovali do tých Košíc zájsť.

Ťažké, komplikované, zložité. Nestrácam nádej. Jarka je mladá žena, denne ju mám pred očami a zavše to vidím tak, akoby sa už –už preberala. Denne ju dávam na invalidný vozík, alebo na masažné kreslo, a keď je dobrý čas, chodievame na prechádzku. Myslím, že si to užíva. 4x v týždni mi pomáhajú fyzioterapet a masér. Iné možnosti nepoznám, teda na naše pomery.

Napriek ťažkej situácii verím, že Jarka má stále silu a vôľu bojovať. Sme presvedčení, že s vhodnou terapiou a podporou by sa jej stav mohol zlepšiť. Preto hľadáme pomoc a podporu pre jej osobnú prepravu. Chceli by sme požiadať o pomoc a podporu pri zabezpečení väčšieho auta, ktoré nemôže byť staršie ako 5 rokov, aby sme dostali možnosť z UPSVaRu úpraviť vozidlo
pre našu Jarku. Každá pomoc sa počíta a môže znamenať veľký rozdiel v jej živote.