Určite sa Vám už v živote stalo, že niekto z Vašich kamarátov, rodinných príslušníkov alebo známych potreboval pomoc. Alebo naopak, že ste práve vy boli v pozícií, v ktorej ste potrebovali pomoc.
Bežné veci ako požičať práve chýbajúcu potravinu do jedla, ktoré pripravujete na slávnostnú večeru. Zaviesť suseda do práce, keď mu zrovna vypovedalo službu auto, alebo mnoho ďalších drobností, na ktoré už človek aj zabudol, no v danej chvíli mu to zachránilo situáciu.
Veď je to normálne kamaráti si pomáhajú, rodina si pomáha. Teda aspoň vo väčšine prípadoch.
Viete čo je však zaujímavé? Ak stretneme na ulici človeka, ktorý je pre nás absolútne cudzou osobou a leží na zemi, často krát ho obídeme bez akéhokoľvek povšimnutia a maximálne si pomyslíme, že je to ďalší „ožran“, „feťák“ a podobne. Samozrejme česť výnimkám, ale neraz sme svedkami toho, že ľudia prejdú bez povšimnutia.
A prečo to tak je? Naozaj sa nestaráme o nič iné len o seba a svoje najbližšie okolie? Čo ak ten ležiaci človek na zemi je vážne chorý a my len zle vyhodnotíme situáciu.
Napríklad taká epilepsia. V minulosti sa zamieňala za posadnutie démonom alebo bláznovstvom. A práve v tej minulosti, sa trošku zastavila aj naša myseľ.
„Čo ak ma okradne?“
„O mňa sa tiež nikto nestará.“
V sekunde dokážeme namiesto okamžitej pomoci, vymyslieť 100 výhovoriek prečo nepomôcť.
Nikoho nechcem súdiť ani viniť. Ba práve naopak. Motivovať, aby vaša budúca reakcia bola iná ako obyčajne.
Týmto chcem vzdať hold ľuďom, čo sa s bezmocnými ľuďmi stretávajú denne a osobne si myslím, že sa ešte máme stále čo učiť.
Na tomto svete sme veľmi krátku dobu a nikdy nevieme kedy my budeme potrebovať pomoc iných. Ak to situácia dovoľuje, buďme my tí silnejší a pomáhajme slabším.
Život je ako jazda na horskej dráhe. Raz si hore, raz si dole.
Rozhodne budem rád ak mi poviete aký je Váš názor. prípadne skúsenosti.
Martin